Vrátim sa k novembru 1989. Dozvedel som sa o tom pár dní neskôr. Treba povedať, že mňa zatkli toho 15. augusta 1989, ale už okolo 20. augusta alebo 25. augusta 1989 bola v Poľsku nastolená Mazowieckeho vláda, čiže nekomunistická vláda. O pár dní na to Maďarsko pustilo východných Nemcov, aby utekali cez Maďarsko do Rakúska, čiže otvorilo hranice smerom na Západ. A 9. novembra 1989 padol múr v Berlíne medzi východným a západným Nemeckom. Predtým ešte do väznice privážali celé autobusy východných Nemcov, ktorí cez Československo utekali do Maďarska a do Rakúska. A ktorých chytili na hranici, tak tých potom lifrovali smerom naspäť do NDR, ale obyčajne od väznice po väznicu, čiže aj v Bratislave, kde som sedel, tak jednu noc obyčajne prenocovali. Čiže toto všetko hovorilo o tom, že systém sa sype. Potom okolo 19. a 20. novembra začali demonštrácie na námestí SNP v Bratislave a to už, keď tam skandovali ľudia a keď sme mali na cele otvorené okno, tak to bolo počuť, teda že sa tam skanduje. Obhajca mi povedal zhruba pri svojich návštevách, že čo sa tam deje. Takže to som už vedel, že sa niečo deje. Ja som mal 23. novembra proces, kde ma síce oslobodili, ale prokurátor podal odvolanie aj proti prepusteniu z väzby, takže som zostal vo väzbe. No ale o dva dni na to, 25. novembra som dostal amnestiu od Husáka a bol som prepustený.“